ČO UŽ VIEME O CHLOROFYLE?

• Chlorofyl je zelený pigment obsiahnutý v zelených rastlinách, siniciach a niektorých riasach.
• Chlorofyly majú v prírode akúsi trojúlohu. Ide o solárnu elektráreň, potravinovú banku a zelené pľúca planéty.
• Prvé publikované zmienky o úžitku chlorofylu a jeho aplikácie pre humánnu medicínu možno nájsť už v 19. storočí.
• Vedci sa domnievajú, že bez existencie tejto chemickej rodiny látok by neexistoval život na našej planéte buď vôbec, alebo určite nie v takej podobe, ako ho dnes poznáme.
• Použitie látok rastlinného pôvodu vo farmaceutickom, v kozmetickom a potravinárskom priemysle sa za poslednú dekádu niekoľkonásobne zvýšilo.
• Chlorofyl sa dnes využíva od podpory a stimulácie regenerácie tkanív cez dezodoráciu zápachov spôsobených infekčnými procesmi až po všeobecné protizápalové pôsobenie.
• Na záver možno konštatovať, že množstvo výskumných prác dnes preukazuje, že chlorofyl patrí medzi fytonutrienty, ktoré majú svoj význam nielen v detoxikácii a chemoprevencii organizmu.

V minulých dvoch dieloch sme si predstavili chlorofyl ako veľkého silného zeleného slona. Teda ako látku doslova nepostrádateľnú pre „metabolizmus“ prírody a planéty, ale aj pre metabolizmus náš. Pre mnohých možno prekvapivo má totiž chlorofyl svoj význam z pohľadu „zdravia na tanieri“.

Dnes nadviažeme tam, kde sme minule chlorofyl opustili. Konštatovali sme fakt o rastúcom počte odborných prác, ktoré potvrdzujú skúsenosť nejednej babky bylinkárky: Chlorofyl síce je „obyčajný“ zelený pigment prírody, ale na tanieri vie neobyčajné veci. A dnešná otázka znie, kde ho hľadať. Teda v akých potravinách sa chlorofyl vyskytuje a v akom množstve.

Hoci sa chlorofyl považuje za jeden z najčastejších lipofilných (v tukoch rozpustných) pigmentov v prírode vôbec, jeho relatívne zastúpenie v rastlinách/plodinách vhodných pre ľudskú výživu sa výrazne líši.¹ A to tak medzi jednotlivými kultivarmi, ako aj vo vzťahu k použitej metóde spracovania na finálny produkt, ktorý spotrebiteľ konzumuje.

Preto dietetické množstvo konzumovaného chlorofylu veľmi kolíše jednak podľa typu rastlinnej potravy a  tiež podľa kvality produkcie a spracovania.² Základný prehľad obsahu chlorofylu v rozličných prírodných zdrojoch ponúka nasledujúca tabuľka. Za hlavný prirodzený zdroj chlorofylu v ľudskej výžive sa zvyčajne považuje listová zelenina (dark greens), predovšetkým špenát³, avšak existuje aj mnoho ďalších pre kontinentálneho Európana menej obvyklých zdrojov vrátane jedlých zelených rias. U tých je potom obsah chlorofylov vo vysušenom stave násobne vyššie ako u surovej zeleniny.⁴

Z pohľadu poľnohospodára je navyše zaujímavá otázka, aké agrotechnické faktory ovplyvňujú obsah chlorofylu u konkrétnej plodiny.⁵ Teda aký vplyv má vybraná odroda, podmienky stanovišťa, pôdny typ, pre rastlinu dostupné nutrienty, nadmorská výška lokality, dostupnosť vody a tak ďalej. Všetky faktory budú (podobne ako takmer všetko v prírode) spoločne fungovať ako synergický komplex, ostatné práce však naznačujú, že chlorofyl má v rastlinnej fyziológii skutočne výsadné postavenie. Funguje totiž ako jeden z najdôležitejších faktorov stresového manažmentu rastlín⁶, keď množstvo chlorofylu reaguje na podmienky prostredia prostredníctvom tzv. hormézie.

Ak sú totiž rastliny pravidelne vystavované relatívne nízkym dávkam určitého stresora v medziach ich adaptability⁷ (výkyvy teploty, výkyvy dostupnosti živín, vody, veterný a svetelný režim, mechanické poškodenie atď.), potom paradoxne a v rozpore s očakávaním na stres reagujú pozitívne.⁸ Rastú, vyvíjajú sa a dlhodobo optimalizujú svoje interné mechanizmy viac a lepšie v porovnaní s kontrolnými rastlinami, ktoré si žili ako v bavlnke a s ktorými pokusníci pracovali v rukavičkách. A pre nás je dôležité, že chlorofyl je práve jedným z hlavných ukazovateľov tohto „otužovania“.

U otužovaných rastlín jeho obsah štatisticky významne rastie oproti kvetinkám „rozmaznaným“, a to o 37 % (stredná hodnota).⁹ A ako na tom sú z hľadiska obsahu chlorofylu zelené potraviny GW? Poďme teraz naše firemné údaje porovnať s údajmi z dostupných odborných zdrojov. Uvidíte, že zelené potraviny GW nesú svoje meno plným právom.

Na záver ponúkam môj osobný komentár k vyššie uvedenému grafu, a to z pohľadu praktickosti a udržateľnosti. Ak si chcete svoj každodenný tanier „ozeleniť“ (pretože to jednoducho má zmysel), máte na výber z niekoľkých „kuchynských“ stratégií. Bude to napríklad každodenná dávka brokolice? Tá je fajn.

A keď zhltnete na posedenie veľkú zelenú hlávku, ktorá bude mať povedzme okolo 150 g, doručili ste svojmu metabolizmu približne rovnaké množstvo chlorofylu ako v JEDNOM JEDINOM GRAME Jačmeňa GW (niečo okolo 12 000 – 13 000 mikrogramov). Pozabudol som dodať, že u onej brokolice musíme uvažovať o jej viac-menej surovom stave. Pri tepelnej úprave totiž obsah využiteľného chlorofylu pochopiteľne klesá...

No a keď budete chcieť zjesť ekvivalent množstva jedného gramu chlorofylu v Chlorelle GW(povedzme približne 25 000 – 27 000 mikrogramov), budete si musieť pripraviť naozaj gigantickú tristogramovú mega-brokolicu. ;-)
Stay green!

1 Pre úplnosť pripomeňme aj triviálny fakt, že obrovské rozdiely v obsahoch chlorofylu sú taktiež v rámci jednej konkrétnej rastliny, a to podľa časti či pletiva, ktoré uvažujeme (list-stonka-koreň a tak ďalej).
2 Hayes M., Ferruzi M. G. 2020. Update on the bioavailability and chemopreventative mechanisms of dietary chlorophyll derivatives. Nutrition research. 81: 19–37.
3 Roberts J. L., Moreau R. Functional properties of spinach (Spinacia oleracea L.) phytochemicals and bioactives. 2016: Food and Function. Vol. 7: 3337–53.
4 Chen K., Ríos J. J., Pérez-Gálvez A., Roca M. 2017: Comprehensive chlorophyll composition in the main edible seaweeds. Food Chemistry. Vol. 228: 625–33.
5 Asmare B., Demeke S., Tolemariam T., Tegegne F., Haile A., Wamatuc J. 2017. Effects of altitude and harvesting dates on morphological characteristics, yield and nutritive value of desho grass (Pennisetum pedicellatum Trin.) in Ethiopia. Agriculture and Natural Resources 51: 148–153.
6 Agathokleousa E., Fenga Z., Peñuelasb J. 2020. Chlorophyll hormesis: Are chlorophylls major components of stress biology in higher plants? Science of the Total Environment Vol. 726: 138637.
7 Hranice prispôsobivosti sú pochopiteľne podstatné. Ak hociktorý organizmus vystavíte vplyvu úplne mimo jeho tolerancie (teplota, voda, živiny, škodcovia), tak neprežije. Tu by slogan Čo ťa nezabije, to ťa posilní platil presne obrátene: Čo ťa zabije, to ťa neposilní... Viac o téme hormézie taktiež vo videu o chlorofyle na GW TV.
8 Koga R., Meng T., Nakamura E., Miura C., Irino N., Yahara S., Kondo R. 2013: Model Examination for the Effect of Treading Stress on Young Green Barley (Hordeum vulgare). American Journal of Plant Sciences. 4: 174–181.
9 Toto je zaujímavé aj z hľadiska nadmorskej výšky pestovateľskej lokality. Jačmeň GW sa pestuje a „otužuje“ v lokalite 1 500 metrov nad morom.