SOM CHLOROFYL A SOM ZELENÝ

Chlorofyl je zelený pigment obsiahnutý v zelených rastlinách, siniciach a niektorých riasach. Z hľadiska chemickej štruktúry patrí medzi cyklotetrapyroly s centrálnym atómom horčíka (Mg) „vnútri“ prstenca. Doteraz sú referované chlorofyly a, b, c, d, e a f¹ a príbuzné bakteriochlorofyly (vyskytujúce sa v baktériách okrem siníc) a, b, c, d, e a g. Molekuly chlorofylu sa nachádzajú na tylakoidných membránach chloroplastov, kde tvoria funkčný základ fotosystému I a II.²

Názov skupine Chlorofylov dala ich farba (z latinského chloros = žlto-zelený) pretože absorbujú najmä modrú a červenú zložku svetelného spektra a ostatné farby odrážajú. Pre ľudské oko sa tak chlorofyly javia ako zelené, príp. modro-zelené.

Hoci patria chlorofyly medzi najbežnejšie a najviac abundantné látky v prírode vůbec³, ich význam pre prírodu a planetárny ekosystém ako taký si málokedy uvedomujeme. Alebo je to možné práve preto, že ich máme na očiach nepretržite a tak už sme „zeleno-slepí“?

CHLOROFYL V SLUŽBÁCH PLANÉTY

Solárna elektráreň, potravinová banka a zelené pľúca planéty. Všetko v jednom. Chlorofyly ako pomerne dobre definovaná skupina látok zastávajú tri kľúčové roly spojené s procesom fotosyntézy: (1.) využívajú slnečnú energiu, (2.) konvertujú oxid uhličitý do zložitejších štruktúr sacharidov (pritom sa generuje kyslík) a tak (po 3.) poskytujú výživovú základňu pre ostatné organizmy, respektíve pre globálny ekosystém.

Ako by asi vyzerala naša planéta bez funkčných chlorofylov fotosyntetizujúcich rastlín? Vedci sa domnievajú, že bez existencie tejto chemickej rodiny látok by neexistoval život na našej planéte buď vôbec, alebo určite nie v takej podobe, v akej ho poznáme dnes.⁴

Chlorofyl je základnou štrukturálnou súčasťou slnečnej antény, ktorými rastliny zachytávajú a následne absorbujú energiu Slnka, od ktorej sú závislé všetky ostatné heterotrofné organizmy. Vrátane človeka...

CHLOROFYL V SLUŽBÁCH ČLOVEKA

Použitie látok rastlinného pôvodu vo farmaceutickom, kozmetickom a potravinárskom priemysle sa za poslednú dekádu niekoľkonásobne zvýšilo. A tomu zodpovedá aj záujem výskumníkov a odbornej verejnosti.

Prečo je to tak? Tri kľúčové faktory pre záujem moderného „západného sveta“ o rastlinné látky sú nasledovné: (1.) všeobecne rastúca populácia (ktorá je zároveň natvrdo povedané perspektívna z hľadiska spotreby/potreby týchto produktov), (2.) starnúca populácia (vyšší očakávaný vek dožitia) a (3.) záujem spotrebiteľov o alternatívne možnosti prevencie a liečby namiesto „tvrdých“ farmaceutík.⁵

A ako je to konkrétne s chlorofylom z odborného hľadiska? Čo sú fakty a čo obyčajné mýty? Funguje chlorofyl skutočne ako liečebný prostriedok na anémiu (vďaka štruktúrnej hemológii porfyrínového jadra chlorofylu a hemoglobínového hemu)? Má chlorofyl špecifické detoxikačné či dokonca rádioprotektívne účinky? Na to všetko sa pozrieme pod lupou v ďalších Zelených cestách.

Na záver azda len malá návnada. Štúdium nutričných, liečebných a biomedicinálnych aplikácií jednej z najobyčajnejších látok prírody odhaľuje neobyčajne prekvapivé súvislosti. Prekvapivé sú však tiež tým, že o nich doteraz nevieme. 

Je to ako keby ste mali doma v obývačke veľkého zeleného slona... Len o ňom neviete, hoci ho máte na očiach každý deň.

PS: A aby som nezabudol – zelené potraviny sú zelené.Viete prečo?

1 ALLEN, M. B. Distribution of the chlorophylls. In: The Chlorophylls. New York & London: Vernon L.P. & Seely G.R., 1966. S. 511 – 519

2 Min Chen; SCHLIEP, Martin; WILLOWS, Robert D., Zheng-Li Cai, Brett A. Neilan, Hugo Scheer. A Red-Shifted Chlorophyll. Science. 19. srpen 2010.

3 Cai et al. 2021. Chlorophylls derivatives: Photophysical properties, assemblies, nanostructures and biomedical applications. Materials Today. Article in press.

4 Guidi, L., Tattini,M., Landi, M., 2017. How does chloroplast protect chlorophyll against excessive light? In: Jacob-Lopes, E., Queiroz Zepka, L., Queiroz, M.I. (Eds.), Chlorophyll. InTech, London, pp. 21 – 36

5 Sharif MK, Khalid R. 2018. Nutraceuticals: Myths versus realities. Therapeutic Foods. Handbook of bioengineering. Academic Press. Vol. 8: 3 – 21